viernes, 27 de septiembre de 2013

Letrero Paraguayito


"Volo por la arbolada"

Otro Vídeo del típico paraguayito alcoholizado que quiere explicar todo y no puede.
Esto se ve casi todos los dias en las calles.
Veanlo y disfrutenlo:


Paraguayito Hovatavy hina

Ruso, Yanqui y Paraguayito

Un ruso, un yanki  y el paraguayito juegan “quien es el más guapo y el que más lejos puede llegar”.
El ruso empieza y dice: “Yo con un cohete, voy y vuelvo, en un día, a la luna”. Todos festejan, aplauden y gritan “¡grande!”, “¡idolo!”.
A su turno el yanki replica: “Eso no es nada. Yo puedo ir a Jupiter y vuelvo en dos días”. Todos festejan, aplauden y gritan “¡grande!”, “¡idolo!”.
El paraguayito les dice: “Peë pejéva niko vyrorei. Chéngo ajapota pe tuichavéva, pe ijojaha’ÿva… aháta ajere pe kuarahýre ha ajujey pya’e porä”.
Todos quedan sorprendidos, anonadados, hasta que reaccionan y le dicen al paraguayito: “Eso es imposible. Nadie puede hacer eso. Científicamente es improbable…”
El paraguayito, siempre rova’äta, les dice: “Ajépa pendetavy peë gringo. Chéngo ndahamo’äi chupe arakue, chéngo aháta chupe pyharekue”.


ESPIRITU SANTO

Peteî karia’y akóinte hekopotîva, peteî ára ojogua imba’yrumýirâ ha oho heseve tupâópe ha oĝuahêvo upépe omoingévoi imba’yrumýi tupâo ryepýpe, okê tuichavéva rupi.
Ohechávo upéva, pa’i he’i pe karia’ýpe: “Ma’erâiko remoinge ne mba’yrumýi ko’ápe” ha karia’y ombohovái chupe: “Ani haĝua ojegueraha chehegui. Mba’épa oikova’erâ chehegui oñemondasapy’árô chehegui, ko ipyahuetéva”.
Pa’i osê he’i karia’ýpe: “Enohê okápe ha Espíritu Santo oñangarekóta hese”. Karia’ymi ojeroviágui pa’i ñe’êre ohohê okápe imba’yrumýi.
Upéingo oñepyrû ñembo’eguasu ha ojovasávo, karia’y osê he’i: “Padre, Hijo, amén”.
Iñirû oîva ijykére oparandu chupe: “Mba’éreiko nde’eréi Espiritu Santo”. 
Karia’y osê he’i hapichápe: “Espíritu Santo niko oime oñangarekohína che mba’yrumýire”

GÛAIGÛI 

Peteî ĝuaiĝui oho pohânohára rendápe ha omombe’u chupe opynoitereiha. “Áĝa katu ndahyapúi ha nainéi”, he’i pohânohárape; ha upéi ĝuaiĝui ombojoapy: “Ko’áĝavoi hetáma apoi ha nde nereñandúi”.
Pohânohára ojesareko porâ ĝuaiĝui tî ha apysáre, upéi oguapy ha ohai kuatiáre umi pohâ réra ojogua ha ho’uva’erâ. Ĝuaiĝui ohojey hógape ha ojapopaite pe karai pohânohára ojerureva’ekue chupe.
Peteî pyhareve, voi porâ, ĝuaiĝui ojupi mba’yrumýime ha ou pohânohára rendápe ha he’i chupe: “Mba’épiko che karai, pe he’uka chéve. Ko’áĝa niko apyno ha inero”.
Pohânohára ombohovái chupe: “Néi, ñamongueráma sinusitis, áĝa ñamba’apóta apysáre”
(Nimbora’e ĝuaiĝui nohetûi ha nohenduporâveimavoi oikóvo).

LÓCRO

Peteî mitâ’ípe isy he’i: “Eipyhy pe ajaka ha tereho ejogua ñandéve ipokue térâ iñakângue, locro-râ”. Mitâ’i oho ñemuháme ha he’i: “Aipota ipokue térâ iñakângue, locro-râ”. Ñemuha jára niko español ha he’i mitâ’ípe: “Yo no hablo Guarani, háblame en Castellano”.
Mitâ’íngo jepémo ojejopy, ndopytái tapykuépe ha he’i: “Señor, usted no tiene pié ni cabeza”. Ohendúvo péva, karai ipochyeterei ha he’i mitâ’ípe: “Niño, estás loco”, ha mitâ’i osê ombohovái chupe: “Si señor, para locro”.

EIPIRÓNA

Peteî oka’úva oguapýhina ha peichahágui ohasa henonde rupi peteî kuñakarai imembykuña reheve. Oka’úva omaña porâ pe mitâkuñáre ha upéi he’i: “Kuñakarai, ivaietéiko ne membykuña”.

Kuñakarai ombohovái chupe: “La belleza la tiene por dentro, señor”. Upéva ohendúvo, oka’úva he’i kuñakaraípe: “Eipiróna upéicharô”.